... lebo z Bratislavy do Senca, čo je obyčajných 25 km, nám to trvalo dve hodiny po diaľnici!!!
Bol to šialený deň, resp. poobedie. S kolegom sme išli do Trenčína, ale potrebovala som sa tam dostať ešte za svetla, resp. pol hodinu pred zotmením. Čo by nebol žiaden problém. Za normálnych okolností. Avšak v piatok 28. septembra normálne okolnosti neboli...
Vyrazili sme niekedy medzi pol piatou a piatou. Lenže už v Petržalke, kde sme sa chceli napojiť na diaľnicu, sme zistili, že tam stojí šóra áut a teda, že je tam niekde dopravná zápcha. Povedali sme si - ako inak, Prístavný most je plný, pôjdeme radšej cez mesto. Či to pomohlo, neviem, lebo aj mesto bolo plné, ale aspoň sme tam nemuseli stáť. Keď sme sa konečne za Bratislavou napojili na diaľnicu, vydýchli sme si - zápchu sme šťastlivo obišli a môžeme vyraziť. Ešte stále bolo reálne prísť za svetla do Trenčína.
Ale naša radosť netrvala dlho. Po pár 100 metrov sa zrazu premávka pred nami zahustila, až sme museli zastať. Verdikt - ďalšia zápcha! To snáď nie... Posúvali sme sa po 3 - 4 metroch, ináč sme stáli. Vôbec sme netušili, čo sa deje, lebo sme nemali rádio. Nakoniec sme sa po telefóne dozvedeli, že „medzi Bratislavou a Trnavou je niekoľko dopravných nehôd, policajti postupne odstraňujú následky a odkláňajú dopravu". Supééér! Tvrdli sme tam 20 minút, 30, 40... A môj plán sa pomaly rozplýval. Najprv som sa rozlúčila s predstavou, že stihnem skorší spoj späť do Bratislavy, ale vrátim sa až neskoro v noci, lebo kolega pokračoval autom ďalej. Nevadí, len aby som stihla vybaviť v Trenčíne, čo bolo na pláne. Lenže k tomu bolo treba prísť tam za svetla...
Konečne sme obehli jednu búračku na ceste, ale... opäť sme sa nerozbehli! Jednoducho, „niekoľko dopravných nehôd"... Neostávalo iné, len sa pomaličky posúvať ďalej. Po hodine bolo jasné, že už je nereálne prísť do Trenčína za svetla. Tak sme sa dohodli, že ma kolega vyhodí v Senci (čo je najbližší zjazd z diaľnice) a vrátim sa odtiaľ autobusom. O siedmej večer sme úspešne dorazili do Senca. Po dvoch dlhých hodinách... A nechcem vedieť, ako tá diaľnica vyzerala ďalej...
Milujem slovenské cesty! A slovenských vodičov!
