Hubárska procesia

Autor: Jana Májeková | 27.9.2007 o 17:00 | Karma článku: 6,35 | Prečítané:  1325x

Aj tak by sa dalo nazvať to, čo sa v tieto dni deje na Záhorí...

A vlastne, určite nielen tam. Huby proste túto jeseň letia. Počasie je ideálne pre rast húb i výpravy hubárov, a tí to náležite aj využívajú.

Sporadicky chodievam na huby aj ja - tak raz do roka. Väčšinou veľa toho nenájdeme a sme radi každému peknému hríbiku...; ale človek sa aspoň prejde po lese. Predvčerom nás to vytiahlo opäť po roku do lesa. „Dožrali" nás plné košíky, čo sme po meste stretávali. Tak sme sa nádejali, že konečne by sme aj my mohli čosi nájsť.

Vybrali sme sa skoro ráno na vlak, smer Záhorie. Vo vlaku sme neboli jediní cestujúci s košíkom... A keď sme vystúpili vo Veľkých Levároch, nemohla som uveriť vlastným očiam! Nástupište sa naplnilo minimálne 50-timi ľuďmi s košíkmi a vytvorili, už spomínanú, hubársku procesiu. Vlastne dve, lebo jedna išla naľavo a druhá napravo. Až som sa hanbila, že sme tiež jej súčasťou. Ale občas sa vyplatí neísť za davom a vyplatilo sa to i teraz. Motkali sme sa po lese, kde nikto nebol (bol totiž mimo hlavného ťahu idúcich hubárov) a vďaka tomu sa nám podarilo pomerne rýchlo naplniť náš košík. Normálne sme boli v úžase - MY sme našli kopec krásnych zdravých hríbov! Neboli to síce dubáky, ale vďační sme i za suchohríby a masliaky.

A bola som zvedavá, že keď my máme plný košík, koľko našli ostatní. Odpoveď nenechala dlho na seba čakať. Idúcky späť na stanicu, stretávali sme vracajúcich sa hubárov. A po príchode na stanicu sme sa museli opäť zaradiť do davu. Davu s košíkmi. Niektorí mali plné koše, niektorí do polovice, iní len na dne. Ako sa komu pošťastilo. Trefné boli poznámky typu: už to nebudú mať tie Cigánky ani komu predávať.

A ešte bol zaujímavý pohľad na železničnej stanici v Bratislave. Z vlaku vystúpil prvý košík, druhý, piaty, desiaty, päťdesiaty... až sa celé nástupište zaplavilo spokojnými hubármi s košíkmi. Akoby šlo o organizovaný zájazd. Bol to pohľad hodný večerných televíznych správ alebo aspoň fotografie (lenže fotoaparát som, žiaľ, nemala, čo mi bolo veľmi ľúto). V živote som také záľahy hubárov nevidela. A v živote som ani nevidela toľko hríbov pokope.

Len mi je trochu ľúto domácich - že im tam chodia ľudia z mesta a vyfúknu im ich úlovok. Ale verím, že domáci majú svoje vlastné tajné „skrýše", tak sa snáď na nás nebudú hnevať...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kočner písal aj Dankovi, ten odpovedal zdržanlivo

Danko v komunikácii vystupuje rezervovane.

Komentár Zuzany Kepplovej

A môže sa to stať aj vám

Danko s Ficom zase strašili.


Už ste čítali?