Mobil – áno či nie?

Autor: Jana Májeková | 16.11.2007 o 17:01 | Karma článku: 8,29 | Prečítané:  1923x

"Jáj, ty si ešte spred doby kamennej!" dozvedela som sa od 12-ročného chalana, keď sa dopočul, že nemám mobil.

Mobily dnes vládnu svetom. Sú všade: na ulici, vo vlaku, v kancelárii, v kabelke, na krku, na stole... Veď dobre, nech sú, ja im to nezazlievam. Len nechápem, prečo sú ľudia, ktorí nevlastnia tento výdobytok moderného sveta, tak trochu odsúvaní na vedľajšiu koľaj.

telefon4.jpgNuž, áno, nemám mobil; a som asi jednou z posledných. Vlastne, keď sa tak zamyslím... tých, čo nemajú mobil z môjho blízkeho okolia, by som poľahky porátala na jednej ruke (aj to by mi zostali ešte voľné prsty...). Nie, že by som si ho nemohla dovoliť, jednoducho ho nechcem. A tvrdohlavo tvrdím, že ho nepotrebujem. A to nevedia ľudia pochopiť. Ale prečo??? Všetci mi hneď začnú vysvetľovať: ale ono je to dobrá vec, fakt dobrá a potrebná, vieš, keby sa náhodou niečo stalo... Hej, potrebná... Kolegovia zablúdili v horách a čo im pomohol mobil? Nič, lebo tam nebol signál. Chcela som si dohodnúť s kamarátkou stretnutie - no nezdvihla mi, lebo mala plné ruky. Potrebovala som oznámiť niečo dôležité - no nezabudla si tá osoba mobil zrovna v ten deň doma? A to už ani nehovorím, že vždy, keď to človek najmenej očakáva, sa mu vybijú baterky alebo minie kredit... Proste, mobily dnes hýbu svetom...

Ale majú aj svoje pozitívum - tie vyššie spomenuté nepriaznivé okolnosti. Človek musí zapojiť všetok svoj dôvtip a fantáziu, aby si pomohol aj bez tej "malej nešťastnej skrinky čierneho tvaru" (tak nejak ho nazýval jeden náš prednášajúci).  Stojí to síce viacej námahy, ale je to akčnejšie. Vôbec si myslím, že ľudia vďaka mobilom strašne zlenivievajú a spohodlnievajú. A všetko ide rýchlejšie a rýchlejšie. Predtým nebol problém počkať 15 minút, keď niekto meškal. Dnes už po 5 minútach čakania počuť v telefóne netrpezlivé "kde si"?

Uvedomujem si, že ako nevlastník mobilného telefónu si trochu komplikujem život, ale je v tom aj kus dobrodružstva. Napr. nájdenie telefónnej búdky v čo najkratšom čase :-). V zahraničí je to ešte zaujímavejšie... Aspoň si viac musím všímať okolie. Len ma mrzí, že počet búdok sa rapídne znižuje :-(. Dúfam, že mi ešte nejaké nechajú :-).

Ale viac ma mrzia slová niektorých kamarátov (také slová, podľa mňa, do úst kamarátov nepatria): keby si mala mobil, videli by sme sa častejšie; keby si mala mobil, prišla by som ťa pozrieť, a podobne... Vari kamarátstva a vôbec budovanie vzťahov závisia od mobilov??? A čo sme robili pred 10 rokmi, keď mobily ešte neboli? Vari sme sa nestretávali aj bez nich?

Občas sa stretnem aj s komickými situáciami. Na úrade: "Dajte mi na vás kontakt." "02/6..." "Nie, radšej na mobil." "Nemám mobil." Nechápavý pohľad: "Nemáte mobil? To akože fakt nemáte mobil??? Ako môžete bez neho žiť?" ... Ale stretla som sa aj s pozitívnymi reakciami, keď som na vetu "nemám mobil", dostala odpoveď: šťastný to človek...

Aha, a prečo ho vlastne nechcem? Dôvodov by sa našlo viacej. Je to ďalšia vec, ktorá niekde zavadzia, a na ktorú treba dávať pozor. Je to ďalší žrút času a peňazí. A nechcem byť zastihnuteľná vždy a všade a hocikým. A neviem si ani predstaviť samu seba, ako telefonujem niekde v električke alebo obchode. Ja viem, nemusím zdvihnúť, ale potom mi zase budú nadávať, že nedvíham telefón. Je to začarovaný kruh... Alebo som len proste príliš tvrdohlavá? :-).

Lenže tlaky zvonka silnejú a obávam sa, že ich "neustojím". Vlastne pripúšťam, že aj "na psa raz príde mráz" a mobil raz budem mať. No, pre mňa to asi nebude príliš veľké nadšenie, skôr to budú "vianoce" pre tých druhých... :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kočner písal aj Dankovi, ten odpovedal zdržanlivo

Danko v komunikácii vystupuje rezervovane.

Komentár Zuzany Kepplovej

A môže sa to stať aj vám

Danko s Ficom zase strašili.


Už ste čítali?